Na začiatku sme boli len malé dieliky skladačky. Každý iný. Každý jedinečný. Každý so svojím vlastným tempom, svojimi obavami, ale aj svojím nekonečným potenciálom. Počas jedného školského roka sme spolu skladali príbeh. Príbeh plný malých krokov, ktoré sa postupne menili na veľké víťazstvá. Smiali sme sa, objavovali, učili sa, prekonávali prekážky a každý deň sme rástli – každý svojím vlastným tempom.Dnes už poznáme písmenká, z ktorých vznikajú prvé slová, vety, príbehy a rozprávky. Už vieme, že čísla nie sú len v zošite, ale raz nám pomôžu spočítať drobné a kúpiť si obľúbenú zmrzlinu. Naučili sme sa oveľa viac než len čítať, písať a počítať. Naučili sme sa veriť si, skúšať znovu, nevzdať sa po prvom neúspechu, tešiť sa z maličkostí a robiť veci, ktoré sa ešte pred pár mesiacmi zdali nemožné. Možno niekto uvidí len malé pokroky. Ja však viem, koľko odvahy, trpezlivosti, úsilia a každodenného prekonávania samých seba sa skrýva za každým jedným z nich. A práve preto sú pre mňa také veľké. Spolu sme vytvorili mozaiku plnú úsmevov, objatí, zážitkov, prvých kamarátstiev, radosti aj chvíľ, keď zaznelo obyčajné, ale o to vzácnejšie: „Dokázal som to.“ Dnes sa obzerám späť s hrdosťou. Nie preto, že bol tento rok jednoduchý, ale preto, že ste mi každý deň ukazovali, akú neuveriteľnú silu v sebe máte. Že aj tie najväčšie ciele sa dajú dosiahnuť, keď človek dostane čas, pochopenie, prijatie a lásku.Jedna kapitola sa končí, no tá najkrajšia sa práve začína. Pretože tie najkrajšie skladačky nikdy nie sú hotové. Stále pribúdajú nové dieliky, nové sny, nové objavy a nové víťazstvá. A ja sa už teraz teším na všetky tie zázraky, ktoré spolu ešte objavíme.
Mgr. Mária Holáčiková